William Mark Felt

William Mark Felt

PracoviskoFBI
Dátum prípadu1972

Príbeh Williama Marka Felta svedčí o tom, že svet nie je čierno-biely. Hoci tohoto vysokopostaveného úradníka FBI sprevádzali počas a aj po skončení jeho kariéry viaceré škandály, bez jeho pomoci by sa na svetlo sveta nikdy nedostala jedna z najznámejších káuz amerických dejín – kauza Watergate.

Felt začal pracovať pre FBI ako radový agent v roku 1942, pod riaditeľom J. Edgarom Hooverom. V novembri 1964 sa stal šéfinšpektorom celej FBI. Po povýšení v roku 1972 sa stal druhým najvplyvnejším mužom FBI.

Po Hooverovej smrti vymenoval prezident Nixon za nového riaditeľa FBI  L. Patricka Graya III.  Felt ostal zatrpknutý a nahnevaný, keďže  vtedy už v FBI pôsobil 30 rokov a bol presvedčený, že mal predpoklady stať sa riaditeľom.

Nový riaditeľ Gray bol známy tým, že väčšinu svojej práce trávil mimo kancelárie. Cez Feltove ruky tak prešli všetky dôležité dokumenty agentúry, čo zúžitkoval pri svojej utajenej spolupráci s dvojicou novinárov Washington Post Bobom Woodwardom a Carlom Bernsteinom počas aféry Watergate.

Piati muži boli 17.júna 1972 zatknutí na šiestom poschodí hotela Watergate vo Washingtone, v kanceláriách Republikového výboru Demokratickej strany. Nebolo by na tom nič neobvyklé, keby títo muži nemali pri sebe rôzne vysielačky, odpočúvacie zariadenia či rádio skenery. Navyše, jeden zo zatknutých bol človek z Nixonovej internej „Komisie pre znovuzvolenie prezidenta“.

Tento prípad okamžite získal obrovskú pozornosť médií. Počas nasledujúcich dvoch rokov vyšli na povrch mnohé informácie svedčiace o nekalých praktikách vlády prezidenta Nixona, o odpočúvaní či zastrašovaní jeho politických protivníkov. Nixon tento tlak nevydržal a ako prvý americký prezident v auguste 1974 abdikoval. Tento škandál viedol tiež k vyšetrovaniu 69 osôb, z ktorých bolo 25 uznaných vinných. Mnohí z nich boli vysoko postavení členovia Nixonovej vlády.

Keď nastúpil Bob Woodward do Washington Post, začal sa na Felta obracať s prosbami o anonymné informácie do svojich článkov. Felt, zatrpknutý a sklamaný z toho, že sa nestal riaditeľom FBI, mu ich ochotne poskytoval. Preto aj keď vypukla aféra Watergate, mal Woodward spoľahlivý zdroj priamo v najvyšších radoch FBI. V redakcii o Feltovi hovoril s prezývkou „My Friend“ (s rovnakými iniciálmi ako Mark Felt). Neskôr sa však tento zdroj preslávil pod prezývkou „Deep Throat“, v súvislosti s vtedy populárnym pornofilmom, keďže Felt poskytoval mimoriadne hĺbkový vhľad do prípadu.

Novinár Bob Woodward neskôr vysvetlil spôsob komunikácie s Feltom. Keď sa chcel so svojím zdrojom stretnúť, presunul svoj kvetináč so zapichnutou americkou vlajkou na iné miesto balkóna. Naopak, keď sa s ním potreboval stretnúť Felt, nakreslil mu hodinový ciferník do jeho predplateného výtlačku The New York Times predtým, než mu ich doručili.

Keď rezignoval riaditeľ Gray, bol opäť William Felt jeden z kandidátov na nového riaditeľa agentúry. Problém s ním opäť mal sám prezident Nixon, ktorý mu vôbec nedôveroval. Na nahrávke z Bieleho domu z mája 1973, kde sa prezident Nixon a šéf personálu Bieleho domu, Alexander M. Haig, rozprávajú o Feltovi ako o možnom zdroji pre Washington Post, sa o ňom Nixon vyjadril: „Je to zlý človek“.

O skutočnej identite zdroja s prezývkou Deep Throat sa v USA dlhé roky viedli rôzne špekulácie. Až keď v roku 2005 zverejnil magazín Vanity Fair Feltove vyhlásenie, v ktorom sa priznal, že práve on stojí za týmto pseudonymom, bolo všetko úplne jasné. Toto priznanie následne potvrdila aj dvojica novinárov Woodward a Bernstein.

Verejnosť reagovala na Feltovo správanie rôznorodo. Jeho rodina a priaznivci ho označili za amerického hrdinu, ktorý konal z morálnych a vlasteneckých pohnútok. Mnoho iných ho však dodnes kritizuje za to, že sa obrátil na novinárov namiesto súdu. Felt zomrel doma v decembri 2008.